Aj my občas chceme s Bohom vyjednávať, aby nám dal záruku, že nejaká situácia dopadne podľa našich predstáv. Kto z nás by nechcel žiť istotu, že ak dodržíme svoju stranu dohody, budeme uzdravení z rakoviny, k nehode nedôjde a naše chybné rozhodnutie sa napraví?
Skutočne však po tom túžime? Mali by okolnosti života v konečnom dôsledku závisieť od toho, čo urobíme?
Chceme Boha, ktorého možno manipulovať sľubmi a dobrými skutkami tak, že nám zaručí požadovaný výsledok?
Takéto myslenie tu bolo od nepamäti a často sa končilo katastrofou. Ak Bohu niečo ponúknete, ale on neodpovie, nie je ďalším logickým krokom ponúknuť viac? Staroveké náboženstvá, ktoré sa nevyhýbali ani ľudským obetám, vychádzali práve z takého spôsobu uvažovania: domnievali sa, že ak božstvu ponúknu niečo také vzácne, ako je ľudský život, zaistia si jeho priazeň.
To sa veľmi nelíši od správania niektorých súčasných veriacich, ktorí neustále sľubujú Bohu ďalšie dobré skutky a almužny, aby im dal, o čo ho prosia…
Netúžime azda po Bohu, ktorý vie, čo je pre nás najlepšie, a koná podľa toho, aj keď sa nám to nepáči?
A presne takého Boha máme! Toľko času a úsilia vynakladáme na to, aby sme si zachránili život – aby veci dopadli podľa našich predstáv. Aké by to bolo, keby sme s tým prestali? Keby sme sa poddali Bohu a s dôverou v jeho dobrotu nechali rozhodnutia naňho? Aké by bolo zaprieť samých seba a stratiť svoj život pre Krista?
// Cesta k vykúpenej láske – Francine Rivers
