Jednoduchosť. Príroda. Prozreteľnosť.
Domáci chlebík, zelenina z vlastnej záhradky, kvety v črepníkoch. Radosť z maličkostí, z východu slnka, zo spevu drozda, z vône kávy. Z dažďových kvapiek na okne, zo vzídeného semiačka, z chladného ranného vánku na tvári.

Jednoduchosť, to je tešiť sa a byť vďační za to, čo máme práve teraz.

Snívam síce o malom domčeku pod lesom, kde by sa skoro ráno chodievali pásť srnky, kde by som mala veľkú zeleninovú záhradu, plno kvetov a zopár ovocných stromov, nejaké sliepočky a každú zimu plné krmítko pre vtáčiky a kde by všetko žilo striedaním ročných období, ale zároveň som vďačná za to, čo mám teraz: že mám kde bývať, že ma ráno budia škorce a vychádzajúce slnko a večer zas z diaľky prekrásne spievajú drozdy, za prechádzky v lese, za muškát na okne, za malú záhradku a útulnú kuchyňu, v ktorej často vonia čerstvý chlebík a na jeseň jablkové pyré.

Vždy je spôsob a možnosť otvoriť oči pre Božie dary – či už z prírody pre tvoju špajzu, alebo z Božích rúk pre tvoje srdce. Jedno ide zarovno s druhým.