Aj my občas chceme s Bohom vyjednávať, aby nám dal záruku, že nejaká situácia dopadne podľa našich predstáv. Kto z nás by nechcel žiť istotu, že ak dodržíme svoju stranu dohody, budeme uzdravení z rakoviny, k nehode nedôjde a naše chybné rozhodnutie sa napraví? Skutočne však po tom túžime? Mali by okolnosti života v konečnom dôsledku závisieť od toho, čo urobíme? Chceme Boha, ktorého možno manipulovať sľubmi a dobrými skutkami tak, že nám zaručí požadovaný výsledok? Takéto myslenie tu bolo od nepamäti a často sa končilo katastrofou. Ak Bohu niečo ponúknete, ale on neodpovie, nie je ďalším logickým krokom ponúknuť viac? Staroveké náboženstvá, ktoré sa nevyhýbali ani ľudským obetám, vychádzali…
-
-
Kto rozsvecuje hviezdy?
„Boh ti neustále klope na srdce, Lucy,“ povedal jej otec. „Prichádza a prichádza, prichádza za tebou. V každom západe slnka, v každom kúsku vtáčej piesne. Vo všetkom, čo sa ťa hlboko dotýka, čo ťa robí lačnou po väčších veciach, po veciach večných. Je to On. Klope ti na srdce s láskou a nehou. Je na miestach, ktoré ti zvierajú dušu. Na miestach takých nádherných, že ti vyrazia dych. Je tam. Napĺňa tvoju dušu, dáva ti dýchať.“ // Kto rozsvecuje hviezdy – Amanda Dykes
-
marigold journal
V máji 2018 som s radosťou a obrovským nadšením z nového projektu začala s „Denníkom jednej duše“. Bol o kresťanskom papiernictve, v ktorom sa spojila láska k papieru, grafike a Božiemu slovu, vznikali adventné a pôstne denníky, diáre, printy a zošity a občas som sa venovala aj grafike. Odvtedy prešlo päť rokov a ja som medzitým prišla k vlastnej záhradke, začala som pestovať kvety a zeleninu a stále viac som sa zaujímala o prírodu, vtáky, rastliny a život v lese. Príroda, život prežívaný v ročných obdobiach a Božej Prozreteľnosti a záhradničenie napĺňali moje dni veľkou radosťou. A tak som dlhšie premýšľala, ako to všetko spojiť s mojím malým papiernictvom. Neviem,…
-
simplicity
Jednoduchosť. Príroda. Prozreteľnosť.Domáci chlebík, zelenina z vlastnej záhradky, kvety v črepníkoch. Radosť z maličkostí, z východu slnka, zo spevu drozda, z vône kávy. Z dažďových kvapiek na okne, zo vzídeného semiačka, z chladného ranného vánku na tvári.Toto pre mňa nie sú už len pekné slová a vety, ale životný štýl. Ako som si minule napísala do popisu na mojom záhradkárskom instagramovom účte tekvicky.a.pivonky – dreaming of a farmlife in the future, yet doing the little I can now. Áno, snívam o malom domčeku pod lesom, kde by sa skoro ráno chodievali pásť srnky, kde by som mala veľkú zeleninovú záhradu, plno kvetov a zopár ovocných stromov, nejaké sliepočky a prepeličky…
