Bola už takmer doma – Bep sedela na kormidle, Maaike na zadnom nosiči -, keď na ceste uvidela postávať nemeckého vojaka. Spomalila. Bol sám, bez dopravného prostriedku a zamyslene pozoroval lúky, ktoré sa už zeleneli prvou trávou. Pohľad na nepriateľa, ktorý prišiel tak blízko jej domu, ju naplnil nevysloviteľnou nenávisťou. Každý nemecký vojak vrátane tohto mohol byť vrahom jej otca. Aj Maaike si ho všimla. „Mami, stoj! Otočme sa! Musíme sa mu vyhnúť! Rýchlo!“ Lena stlačila brzdu a premýšľala, či sa má otočiť. „Kto je to, mama?“ opýtala sa Bep. „Nacista!“ zasyčala Maaike. Vojak stál asi dvadsať metrov od nich, ale díval sa inam, takže si ich nevšimol. Lena sa…
-
-
Cesta k vykúpenej láske
Aj my občas chceme s Bohom vyjednávať, aby nám dal záruku, že nejaká situácia dopadne podľa našich predstáv. Kto z nás by nechcel žiť istotu, že ak dodržíme svoju stranu dohody, budeme uzdravení z rakoviny, k nehode nedôjde a naše chybné rozhodnutie sa napraví? Skutočne však po tom túžime? Mali by okolnosti života v konečnom dôsledku závisieť od toho, čo urobíme? Chceme Boha, ktorého možno manipulovať sľubmi a dobrými skutkami tak, že nám zaručí požadovaný výsledok? Takéto myslenie tu bolo od nepamäti a často sa končilo katastrofou. Ak Bohu niečo ponúknete, ale on neodpovie, nie je ďalším logickým krokom ponúknuť viac? Staroveké náboženstvá, ktoré sa nevyhýbali ani ľudským obetám, vychádzali…
-
Kto rozsvecuje hviezdy?
„Boh ti neustále klope na srdce, Lucy,“ povedal jej otec. „Prichádza a prichádza, prichádza za tebou. V každom západe slnka, v každom kúsku vtáčej piesne. Vo všetkom, čo sa ťa hlboko dotýka, čo ťa robí lačnou po väčších veciach, po veciach večných. Je to On. Klope ti na srdce s láskou a nehou. Je na miestach, ktoré ti zvierajú dušu. Na miestach takých nádherných, že ti vyrazia dych. Je tam. Napĺňa tvoju dušu, dáva ti dýchať.“ // Kto rozsvecuje hviezdy – Amanda Dykes
-
marigold journal
V máji 2018 som s radosťou a obrovským nadšením z nového projektu začala s „Denníkom jednej duše“. Bol o kresťanskom papiernictve, v ktorom sa spojila láska k papieru, grafike a Božiemu slovu, vznikali adventné a pôstne denníky, diáre, printy a zošity a občas som sa venovala aj grafike. Odvtedy prešlo päť rokov a ja som medzitým prišla k vlastnej záhradke, začala som pestovať kvety a zeleninu a stále viac som sa zaujímala o prírodu, vtáky, rastliny a život v lese. Príroda, život prežívaný v ročných obdobiach a Božej Prozreteľnosti a záhradničenie napĺňali moje dni veľkou radosťou. A tak som dlhšie premýšľala, ako to všetko spojiť s mojím malým papiernictvom. Neviem,…
-
simplicity
Jednoduchosť. Príroda. Prozreteľnosť.Domáci chlebík, zelenina z vlastnej záhradky, kvety v črepníkoch. Radosť z maličkostí, z východu slnka, zo spevu drozda, z vône kávy. Z dažďových kvapiek na okne, zo vzídeného semiačka, z chladného ranného vánku na tvári.Toto pre mňa nie sú už len pekné slová a vety, ale životný štýl. Ako som si minule napísala do popisu na mojom záhradkárskom instagramovom účte tekvicky.a.pivonky – dreaming of a farmlife in the future, yet doing the little I can now. Áno, snívam o malom domčeku pod lesom, kde by sa skoro ráno chodievali pásť srnky, kde by som mala veľkú zeleninovú záhradu, plno kvetov a zopár ovocných stromov, nejaké sliepočky a prepeličky…